Čo je to biologická regulácia chrupu

Equilibriodontistika – biologická regulácia chrupu – je prirodzený, funkčný prístup k regulácii chrupu, ktorý okrem postavenia zubov pracuje aj s dýchaním, polohou jazyka, prehĺtaním, žuvaním a držaním tela.

Equilibriodontistika nadväzuje na funkčný aktivátor, ktorý v roku 1953 vo Francúzsku vytvorili profesori René Soulet a André Besombes. Ide o moderný prístup k ortodontickej liečbe, ktorý pôsobí na čeľustnú kosť a podporuje prirodzený vývoj chrupu bez fixného ortodontického aparátu, pomocou snímateľnej dlahy (balancera). Nosenie balancera stimuluje správne napätie a funkciu svalov, čo spätne ovplyvňuje aj tvorbu kostí prostredníctvom svalových úponov. Vďaka harmonickému vývoju kostí sa zuby postupne usporiadajú v zubných oblúkoch a výsledkom je vyvážený skus.

Ako prebieha liečba v equilibriodontistike?

Liečba podľa princípov equilibriodontistiky trvá priemerne 24 mesiacov. V závislosti od závažnosti odchýlok chrupu a individuálneho rytmu každého človeka však môže byť tento proces kratší alebo dlhší. Zubný lekár, ktorý sa venuje equilibriodontistike, detailne zhodnotí stav chrupu a celkovú situáciu pacienta.

Na začiatku je veľmi dôležité zdokumentovať východiskový stav – fotografiami, prípadne röntgenovými snímkami a sadrovými modelmi chrupu. Vďaka tomu možno počas polročných kontrol sledovať postupné zmeny. Existuje viac typov balancerov, ktoré sú si konštrukčne podobné, no líšia sa veľkosťou a materiálom. Na začiatku liečby sa vyberie najvhodnejší balancer a zvyčajne každých šesť mesiacov je potrebné ho nahradiť inak tvarovaným typom, ktorý zodpovedá aktuálnemu stavu.

Balancer sa nosí v noci počas spánku a cez deň približne 1 – 1,5 hodiny pri bežných činnostiach – napríklad pri čítaní, učení, upratovaní či umývaní riadu. Popri tom pacient vykonáva špeciálne cvičenia, spravidla dvakrát až trikrát denne, podľa odporúčania zubného lekára, ktorý sa venuje equilibriodontistike.

Equilibriodontistika sa usiluje o to, aby zmena vychádzala z prirodzených funkcií organizmu a bola stabilná aj v čase – ide o cieľ, nie o záruku. Po ukončení liečby zvyčajne nie je potrebné dlhodobé stabilizačné obdobie ako pri klasickej čeľustnej ortodoncii. Terapeutický prostriedok – balancer – je odnímateľná dlaha z nekovového materiálu, vďaka čomu je oveľa jednoduchšie udržiavať dobrú ústnu hygienu.

Holistický pohľad equilibriodontistiky

Holistický prístup vníma ústa v súvislosti s celým organizmom. Biologická stomatológia tieto súvislosti berie do úvahy aj pri riešení odchýlok chrupu a práve sem sa radí aj equilibriodontistika.

Pri dlhodobom nosení balancera možno pozorovať určité spoločné efekty. podľa spätnej väzby mnohých ľudí sa zlepšila:

  • kvalita spánku,
  • počas dňa sú sústredenejší
  • učenie im ide ľahšie.
  • Často sa znižuje výskyt ORL ochorení
  • v mnohých prípadoch sa zlepší aj športový výkon, pretože telo funguje v harmonickejšej rovnováhe.

UPOZORNENIE: Niektorí ľudia subjektívne opisujú zmeny v komforte spánku alebo vnímaní napätia. Nejde však o diagnostiku ani liečbu ochorení – pri zdravotných ťažkostiach je potrebné lekárske vyšetrenie.

Správny vývoj ústnej dutiny a funkcií

Na vývoj ústnej dutiny, tvar kostí a priestor pre trvalé zuby nemá vplyv len genetika. Veľmi významne ho ovplyvňujú aj naše návyky – spôsob dýchania, prehĺtania a žuvania. Nesprávne dýchanie, prehĺtanie a žuvanie môže viesť nielen k zubným odchýlkam, ale aj k ORL problémom, poruchám držania tela, pozornosti či spánku. Odchýlky chrupu teda možno často vnímať ako dôsledok dýchania ústami, atypického prehĺtania a nevyváženého žuvania.

Dôležitou otázkou je: dýchame nosom alebo ústami? Denne sa nadýchneme približne 18 000-krát. Keď sa narodíme, naše prínosové dutiny sú malé, no každý nádych cez nosové dierky podporuje ich postupné rozširovanie. Ak sú dutiny stimulované nosovým dýchaním, horná čeľustná kosť sa harmonicky rozvíja a zuby majú väčšiu šancu správne sa usporiadať. Ak však dieťa dýcha prevažne ústami, táto prirodzená stimulácia chýba a môže to ovplyvniť rast kostí aj výsledné postavenie zubov.

Pre rodičov je preto veľmi dôležité všímať si dýchanie svojho dieťaťa. Ak má dieťa problém s dýchaním nosom, treba hľadať príčinu (napríklad zväčšené nosové mandle, alergie či iné prekážky) a pokiaľ možno ju odstrániť. Nosenie balancera v rámci equilibriodontistiky zároveň podporuje návrat k správnemu nosovému dýchaniu.

Pri fyziologickom prehĺtaní je jazyk v kontakte s podnebím a jeho špička stimuluje oblasť za hornými rezákmi. Tento podnet je dôležitý pre vývoj a rast kostí. Ak jazyk leží nízko alebo „naplocho“ a tento podnet chýba, môže to podporiť vznik deformít. Používanie balancera podporuje správne postavenie jazyka a fyziologické prehĺtanie. Aj jazyk a prehĺtanie sú teda dôležitými stimulmi pre správny vývoj kostí a tým aj pre postavenie zubov.

Každý človek má zároveň dominantnú žuvaciu stranu. Je dobré to vnímať a pátrať po dôvodoch jednostranného zaťaženia. Ak na jednej strane chýbajú zuby, sú bolestivé alebo je tam iná prekážka, oplatí sa problém riešiť. Dlhodobé žuvanie prevažne na jednej strane je podobné, ako keby sme namiesto chôdze stále poskakovali na jednej nohe – svaly na tejto strane sú preťažené, čo sa môže premietnuť aj do celkového držania tela. Equilibriodontistika prostredníctvom balancera podporuje harmonizáciu týchto funkcií.

Kedy je vhodné uvažovať o equilibriodontistike?

Keďže balancer podporuje rovnováhu a pomáha obnovovať správne fungovanie dýchania, žuvania a prehĺtania, equilibriodontistika prichádza do úvahy pri najrôznejších nesúladoch chrupu už približne od 1 roku dieťaťa. V detstve prebieha zmena zvyčajne rýchlejšie, no equilibriodontistika môže byť prínosom aj pre dospelých. Jej využitie je rovnaké ako pri deťoch a viac informácií nájdete TU.

Samozrejme, existujú „ľahšie“ a „ťažšie“ prípady chrupu, no tempo zmeny je vždy také, aké je pre daného človeka – jeho telo aj dušu – únosné. Proces prebieha harmonickým, jedinečným tempom, ktoré rešpektuje individuálne možnosti organizmu. Práve v tom je equilibriodontistika výnimočná: spája odbornú prácu zubného lekára, vedomé rozhodnutie pacienta a prirodzenú schopnosť tela hľadať rovnováhu.